http://profit.sme.sk/dennik/detske-kore ... -hlav.html
citujem : "
Detské korene dospelých hláv 02.04.2013 | Petra Švorcová
Správame sa podľa toho, ako nás naučili. Nevedome
Správame sa podľa toho, ako nás naučili. Nevedome. Veríme veľakrát tomu, že zbohatnúť sa dá iba podvodom, že nie je podstatné zvíťaziť, ale zúčastniť sa, a že peniaze kazia charakter. Že ten, kto chce byť dobrý, nepotrebuje byť bohatý. Vzorce správania, ktoré človek v detstve kopíruje zo svojho okolia, dokážu výrazne ovplyvniť jeho život.
Starí juhoamerickí Toltékovia tvrdili, že si na seba obliekame ľudskú podobu. Aby sme prežili. Keď túto myšlienku a niekoľko ďalších pred rokom nadhodil herec Jaroslav Dušek na českej konferencii Svoboda naŽivo, „ľudským podobám“ v hľadisku sa len tak dvíhali bruchá od smiechu (záznam je na YouTube.com). On sa bez mihnutia oka ďalej energicky prechádza po pódiu. Hľadá odpoveď. Ako byť slobodný?
„Hergot! Keď svet je taký odporný, hnusný, zložitý a okolo samí blbci. Jeden idiot vedľa druhého, mafiáni, prepojenia, nad tým reptiliáni (mimozemšťania), ilumináti, všetko je riadené z Mesiaca. Ako byť slobodný v takej zložitej situácii – keď okolo číha hypotéka, úver, úrad, pokuta, policajt, ktorý by mal chrániť, ale pokutuje? Ako byť slobodný v tej zvláštnej počítačovej hre, ktorú sme si vymysleli? V hre na obete a tyranov,“ hovorí J. Dušek a na krátku chvíľu sa zamyslí. Cesta, o ktorej hovoria Toltékovia, spočíva v tom, že sa človek odnaučí všetko, čo sa doteraz naučil. Inak je spútaný názormi a predstavami o svete, ktorým v detstve uveril.
PODĽA VZORU ROD. „Voľbu, čo z okolia odkopírujeme, máme vždy. Nie vždy je však vedomá,“ hovorí psychológ a autor knihy o pozitívnom myslení Jozef Čuha. Základ nášho správania sa formuje už v prenatálnom období a do troch rokov nášho života. Potom sa správame už viac-menej podvedome. Psychiatrická sestra a držiteľka európskeho certifikátu rodinných a systematických konštelácií Renáta Stašková uvádza zo svojej praxe, že dieťa sa neorientuje len podľa toho, čo mu niekto povie, ale podľa toho, čo skutočne cíti a vníma.
Vzorce správania sú v prvom rade presvedčenia a názory našich rodičov. „Vyberáme si, ktoré budeme nasledovať podľa toho, čo sa nám hodí. V ranom štádiu do troch rokov ide skôr o živočíšnu potrebu, a teda o to, aby sme prežili, neboli hladní, cítili sa bezpečne či boli spokojní. Až neskôr podmieňujeme správanie tomu, aby boli mama a otec spokojní, aby sme nikoho nesklamali, boli dobrí,“ vysvetľuje J. Čuha.
.......... "
Problémové deti
Re: Problémové deti
toto funguje , či chcete alebo nechcete 
"Stručne uvedené zákony platné pre správne fungovanie systému rodiny tak, ako ich na svojej prednáške v Prahe v r. 1999 uviedol Bert Hellinger.
[size=150]1. Zákon nasledovania[/size]
Každý člen rodiny má právo na spolupatričnosť s ňou a ak je mu táto spolupatričnosť odopretá, svedomie nevedome spôsobí, že vyradený člen dostane ešte jedno miesto v rodine. To sa stane tak, že vyradená osoba je v ďalšej generácii napodobňovaná nejakým iným členom rodiny, ktorý tak nemôže žiť vlastný život, ale žije život zavrhnutého. Vznikne jednoduchý prepletenec, ktorý však môže byť komplikovaný, pokiaľ ide o identifikáciu s jedincom opačného pohlavia. Postihnutý je potom ohrozený homosexualitou či transexualitou.
2. Zákon rovnováhy
Svedomie sa riadi vyrovnaním medzi ziskom a stratou. Ak utrpel niekto v rodine škodu napríklad postihnuté dieťa, ďalší súrodenci si netrúfajú plnohodnotne žiť svoj život, pretože cíti vinu za to, že sa im darí lepšie. Keď to postihnuté dieťa pozoruje, darí sa mu zle, pretože ich má rado.
3. Zákon poradia
V rodinách existuje skrytá postupnosť a každé previnenie proti tomuto poriadku je potrestané. Kto tu bol skôr, má prednosť pred tým, kto prišiel neskôr. Nejde o presilu, ide o prednosť a úctu.
I. rodičia majú prednosť pred deťmi
II. staršie dieťa má prednosť pred mladším
III. prvý partner má prednosť pred druhým
IV. vlastné dieťa má prednosť pred adoptovaným
Porušením týchto pravidiel sa dostávajú jednotliví členovia na nepatričné miesta napr. syn na miesto odmietnutého manžela. Pri tejto terapii je preto na záver dôležité vykázať členom ich skutočné miesta v rodinnom systéme a tiež prijať všetkých jeho právoplatných členov. Až vtedy, keď prepojenie do príbuzenských radov prebehne v láske a úcte, môže sa nám a prípadne i našim deťom dobre dariť.
Systemická terapia pomáha predovšetkým uvedomiť si hĺbku a šírku vzťahov, v ktorých žijeme a poukazuje na narušenie, ktoré vo vzťahoch vzniklo a ovplyvnilo celý rodinný systém. Potvrdzuje myšlienku celistvosti – nie sme len jednotlivci, ktorých náhoda dala dohromady. Všetci sme súčasťou jedného celku a každý z nás v ňom má svoje nezastupiteľné miesto. Medzi členmi rodiny vládne vzájomná solidarita a spolupatričnosť, všetkých spája svedomie rodu, ktoré stojí nad osobným svedomím a bráni česť každého člena. Pomáha navrátiť človeka do radov lásky a prijatia, vracia mu jeho dôstojnosť a jeho životnú rolu.
Bert Hellinger sa narodil roku 1925. Už v mladosti mal ťažkosti kvôli svojmu presvedčeniu, odmietal sa zúčastniť stretnutia „hitlerovskej mládeže“, gestapom bol označený kvôli spolupráci s katolíckou mládežníckou organizáciou za potenciálneho nepriateľa ríše. V 17 rokoch šiel bojovať do vojny, cez mnoho ťažkostí (vrátane pobytu v zajateckom tábore) sa nakoniec dostal do vojnového tábora v Belgicku. Hneď po vojne vstúpil do katolíckeho rádu, neskôr sa stal kňazom. Veľký vplyv na jeho myslenie malo tiež 16 ročné pôsobenie v Južnej Afrike, kde bol kňazom a misionárom v kmeni Zulu. Život v diametrálne inej kultúre mu dodal cit pre nahliadnutie na relativitu hodnôt v rôznych kultúrach. Po 25 rokoch odišiel z rádu a rozhodol sa pre štúdium psychoterapie. Prešiel psychoanalytickým výcvikom. Pred jeho skončením sa zoznámil s Janovovou primárnou terapiou a deväť mesiacov venoval štúdiu tohto prístupu. Kolegovia z výcviku jeho záujem o Janovov prístup nezdieľali, to bol tiež dôvod, prečo sa Hellinger od psychoanalýzy odvrátil. Zároveň hľadal ďalej. Venoval sa Gestalt terapii a transakčnej analýze. Analýzu scenárov z transakčnej analýzy (tj. opakujúce sa vzorce chovania vo vzťahoch) rozšíril naprieč generáciami. V tomto mu boli inšpiráciou predovšetkým myšlienky Boszormenyi-Nagye. Veľa sa venoval rodinnej terapii. Zúčastnil sa školenia v hypnoterapii Miltona Ericksona a NLP (neurolingvistické programovanie). Vplyv mal i Frank Farelly s jeho provokatívnou terapiou a Jiřina Prekopová s terapiou pevným objatím. Hellingerove rodinné konštelácie sa dajú vnímať ako integrácia rozmanitých smerov a prístupov.
(viac na www.hellinger.com)
"Stručne uvedené zákony platné pre správne fungovanie systému rodiny tak, ako ich na svojej prednáške v Prahe v r. 1999 uviedol Bert Hellinger.
[size=150]1. Zákon nasledovania[/size]
Každý člen rodiny má právo na spolupatričnosť s ňou a ak je mu táto spolupatričnosť odopretá, svedomie nevedome spôsobí, že vyradený člen dostane ešte jedno miesto v rodine. To sa stane tak, že vyradená osoba je v ďalšej generácii napodobňovaná nejakým iným členom rodiny, ktorý tak nemôže žiť vlastný život, ale žije život zavrhnutého. Vznikne jednoduchý prepletenec, ktorý však môže byť komplikovaný, pokiaľ ide o identifikáciu s jedincom opačného pohlavia. Postihnutý je potom ohrozený homosexualitou či transexualitou.
2. Zákon rovnováhy
Svedomie sa riadi vyrovnaním medzi ziskom a stratou. Ak utrpel niekto v rodine škodu napríklad postihnuté dieťa, ďalší súrodenci si netrúfajú plnohodnotne žiť svoj život, pretože cíti vinu za to, že sa im darí lepšie. Keď to postihnuté dieťa pozoruje, darí sa mu zle, pretože ich má rado.
3. Zákon poradia
V rodinách existuje skrytá postupnosť a každé previnenie proti tomuto poriadku je potrestané. Kto tu bol skôr, má prednosť pred tým, kto prišiel neskôr. Nejde o presilu, ide o prednosť a úctu.
I. rodičia majú prednosť pred deťmi
II. staršie dieťa má prednosť pred mladším
III. prvý partner má prednosť pred druhým
IV. vlastné dieťa má prednosť pred adoptovaným
Porušením týchto pravidiel sa dostávajú jednotliví členovia na nepatričné miesta napr. syn na miesto odmietnutého manžela. Pri tejto terapii je preto na záver dôležité vykázať členom ich skutočné miesta v rodinnom systéme a tiež prijať všetkých jeho právoplatných členov. Až vtedy, keď prepojenie do príbuzenských radov prebehne v láske a úcte, môže sa nám a prípadne i našim deťom dobre dariť.
Systemická terapia pomáha predovšetkým uvedomiť si hĺbku a šírku vzťahov, v ktorých žijeme a poukazuje na narušenie, ktoré vo vzťahoch vzniklo a ovplyvnilo celý rodinný systém. Potvrdzuje myšlienku celistvosti – nie sme len jednotlivci, ktorých náhoda dala dohromady. Všetci sme súčasťou jedného celku a každý z nás v ňom má svoje nezastupiteľné miesto. Medzi členmi rodiny vládne vzájomná solidarita a spolupatričnosť, všetkých spája svedomie rodu, ktoré stojí nad osobným svedomím a bráni česť každého člena. Pomáha navrátiť človeka do radov lásky a prijatia, vracia mu jeho dôstojnosť a jeho životnú rolu.
Bert Hellinger sa narodil roku 1925. Už v mladosti mal ťažkosti kvôli svojmu presvedčeniu, odmietal sa zúčastniť stretnutia „hitlerovskej mládeže“, gestapom bol označený kvôli spolupráci s katolíckou mládežníckou organizáciou za potenciálneho nepriateľa ríše. V 17 rokoch šiel bojovať do vojny, cez mnoho ťažkostí (vrátane pobytu v zajateckom tábore) sa nakoniec dostal do vojnového tábora v Belgicku. Hneď po vojne vstúpil do katolíckeho rádu, neskôr sa stal kňazom. Veľký vplyv na jeho myslenie malo tiež 16 ročné pôsobenie v Južnej Afrike, kde bol kňazom a misionárom v kmeni Zulu. Život v diametrálne inej kultúre mu dodal cit pre nahliadnutie na relativitu hodnôt v rôznych kultúrach. Po 25 rokoch odišiel z rádu a rozhodol sa pre štúdium psychoterapie. Prešiel psychoanalytickým výcvikom. Pred jeho skončením sa zoznámil s Janovovou primárnou terapiou a deväť mesiacov venoval štúdiu tohto prístupu. Kolegovia z výcviku jeho záujem o Janovov prístup nezdieľali, to bol tiež dôvod, prečo sa Hellinger od psychoanalýzy odvrátil. Zároveň hľadal ďalej. Venoval sa Gestalt terapii a transakčnej analýze. Analýzu scenárov z transakčnej analýzy (tj. opakujúce sa vzorce chovania vo vzťahoch) rozšíril naprieč generáciami. V tomto mu boli inšpiráciou predovšetkým myšlienky Boszormenyi-Nagye. Veľa sa venoval rodinnej terapii. Zúčastnil sa školenia v hypnoterapii Miltona Ericksona a NLP (neurolingvistické programovanie). Vplyv mal i Frank Farelly s jeho provokatívnou terapiou a Jiřina Prekopová s terapiou pevným objatím. Hellingerove rodinné konštelácie sa dajú vnímať ako integrácia rozmanitých smerov a prístupov.
(viac na www.hellinger.com)
Re: Problémové deti
hm tak je to zvláštne ...
Re: Problémové deti
tak tiež som tomu neveril ale išiel som na kolektívnu terapiu a bol som veľmi prekvapený ...
ale zdá sa že som si tým pomohol ... tápal som hľadal som sa .... a časom sa to zmenilo
doporučujem, nemôžete nič tým pokaziť
ale zdá sa že som si tým pomohol ... tápal som hľadal som sa .... a časom sa to zmenilo
doporučujem, nemôžete nič tým pokaziť
Re: Problémové deti
a čo konkretne sa ti zmenilo?
Re: Problémové deti
asi už nemá rád forum ... to sa mu zmenilo
lebo neodpovedá
lebo neodpovedá
Re: Problémové deti
Inak p. Merkelová by mala ísť na takuto terapiu
lebo má to celé pomýlené
lebo má to celé pomýlené
Re: Problémové deti
ja si myslím, že na tuto terapiu by mal ísť celý EUROPSKY PARLAMENT AJ EUROPSKA KOMISIA AJ EUROPSKY SUD